Táto veta charakterizuje zákon 211/2000, takzvaný informačný zákon o slobodnom prístupe ku informáciám. Ten sa stal účinným od 1.1. 2001. Jeho definícia ho predikuje ako nástroj, ktorý vymedzuje povinné subjekty zverejňovať informácie o svojej činnosti. Medzi ne patria štátne orgány, územné samosprávne celky a ich orgány a verejné inštitúcie. Na základe zákona 211 existujú dva spôsoby poskytovania informácií – zverejňovaním (tlač, úradná tabuľa, webová stránka) alebo na základe individuálnej žiadosti. Individuálnu žiadosť je možné podať ústne alebo písomne.
Informačný zákon je založený na princípe – „čo nie je tajné, je verejné.“ Znamená to, že akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie iné právne predpisy výslovne nevylučujú, a ktorú má zároveň povinná osoba k dispozícii, je verejne prístupná. Informácia sa teda sprístupní, ak sú splnené dva predpoklady:
- požadovaný údaj nie je tajný,
- povinná osoba ho má k dispozícii.
Dôležité je zastaviť sa pri termíne “mať niečo k dispozícii”. Týmto sa rozumie, že informácia sa nachádza (resp. by sa mala zo zákona nachádzať) niekde u povinnej osoby, pričom povinnou osobou nie je iba oslovené pracovisko, ale celý úrad, vrátane jeho vysunutých pracovísk, pobočiek a pod.[1]
Zákon 211 v praxi – písomná žiadosť
Info zákon je v praxi akýmsi nástrojom kontroly činnosti verejných inštitúcií vo vzťahu k hospodáreniu s verejnými financiami. Pokiaľ samospráva informácie nezverejňuje aktívne, to znamená na úradnej tabuli, na internete a spôsobom voľne dostupným, každý má právo žiadať informácie ústne, telefonicky alebo písomne. V metodike sa budeme venovať písomnej žiadosti a jej výstupom, nakoľko ona je predmetom projektu.
Z každej žiadosti o informácie musí byť zrejmé:
- akému subjektu je žiadosť určená,
- kto žiadosť podáva (meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo),
- aké informácie požaduje,
- aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje (písomne, nahliadnutím do spisu, vyhotovením fotokópie dokumentu apod.)[2]
A dôležitá informácia: Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. V praxi to znamená, že pokiaľ zasielate žiadosť či už ústnu, telefonickú alebo písomnú, nemusíte vysvetľovať dôvod (príčinu) zasielania svojej žiadosti.
Lehoty na vybavenie žiadosti
Povinné osoby musia žiadosť vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 8 pracovných dní. Zákonnú lehotu možno predĺžiť výnimočne o ďalších 8 pracovných dní, a to vtedy, ak:
- požadované informácie je potrebné vyhľadať mimo sídla povinnej osoby,
- je požadovaný väčší počet oddelených alebo odlišných informácií,
- pri sprístupnení alebo vyhľadávaní požadovaných informácií preukázateľne vznikli technické problémy. Povinná osoba však musí predĺženie lehoty žiadateľovi vždy písomne oznámiť.[3]
[1] T. Kamenec, V. Pirošík: Právo na informácie
[2] Zdroj: www.viaiuris.sk
[3] Zdroj: T. Kamenec, V. Pirošík: Právo na informácie